Hody alebo Jarmok: poznáš rozdiel?

Vôňa pečenej husi, stánky s trdelníkmi, živá hudba a stretnutia so známymi. Jeseň na Slovensku sa už odpradávna nesie v znamení hodov a jarmokov. Hoci si ich dnes často spájame do jednej veľkej udobrenice, z historického aj duchovného hľadiska ide o dve úplne odlišné udalosti. Hody: Oslava patróna kostola a rodinné stretnutia Slovo hody (na východe či severe často nazývané krmáš) má svoje korene v náboženskej tradícii. Organízujú sa raz do roka pri príležitosti sviatku svätca, ktorému je zasvätený miestny kostol, prípadne na výročie jeho posvätenia. Jadrom hodov je komunitný a rodinný život. Nedeľa sa zvyčajne začína slávnostnou svätou omšou, po ktorej nasleduje bohatý obed doma – tradične pečená kačica či hus s lokšami a kapustou. Hody boli vždy najmä o pohostinnosti: dvere domov boli otvorené pre príbuzných a cezpoľných hostí. Večer potom patril zábave a tancu v kultúrnom dome. Jarmok: Výročný trh, remeslá a obchod Na druhej strane, jarmok má rýdzo hospodársky a obchodný pôvod. Samotné slovo pochádza z nemeckého Jahrmarkt, čo v preklade znamená „výročný trh“. V minulosti nešlo o samozrejmosť – mestá a obce museli od panovníka získať špeciálne privilégium, aby mohli jarmok usporiadať. Prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré získalo privilégium konať týždenné trhy a neskôr aj výročné trhy (jarmoky), bola Trnava. Už v roku 1238 jej kráľ Belo IV. udelil privilégia voľného kráľovského mesta, s čím bolo spojené aj právo organizovať trhy Na jarmok sa schádzali remeselníci, roľníci a obchodníci zo širokého okolia, aby predali svoj tovar, nakúpili zásoby na zimu alebo vymeňali dobytku. Postupne k obchodu pribudol aj sprievodný program: bábkari, komedianti, neskôr kolotoče, burčiak a stánky s rýchlym občerstvením. No čo, vedeli ste?